Boris Sirka (1981) patrí ku nastupujúcej generácie slovenskej maľby po roku 2000. Patrí do skupiny tzv. „Mac generácie“ (sýtená Macintoshom a Big Macom od McDonald´s), ktorá vyrastá v hybridnej masmediálnej, TV masovej a „mäsovej“ kultúre (príliš veľa mäsa, krvi, vražednej erotiky a značkových produktov na zožratie), a napriek tomu programovo preferuje médium maľby. Prepisuje rozličné vizuálne dáta do nového maliarskeho jazyka, do reči závesných obrazov. Nájdeme tam internet, videohry, komiksy, death metal, filmové horory a animované porno hentai, electro-clash, popík a hip-hopík, streetwear, sad(l)o/ mas(l)o, neo gotic, nekroromantizmus, cyber-punk a iné kanále a kanalizácie vizuálne vzrušivého sveta.
V Sirkových maliarskych sekvenciách sa rýchlo strieda a dopĺňa nevinnosť a pohoršenie, fámy a flámy, záchrana a zatratenie, červený a čierny kríž, nízke kolty a vysoké podpätky. Všetko je to nehanebne prítulné ako univerzálny silikón – neodlepiteľné tmelenie do mladých prsníkov, obstarožných vaní a okenných spojov. Sirka predstavuje takmer „smrteľnú dávku“ súčasnej maľby. Na jednej strane prináša silný nápor horúcej vizuality vysokého napätia a na druhej strane sa kŕmi rozkladajúcim sa duchom nízkej, gýčovej či brakovej kultúry.
Viktor Frešo a Vladimír Beskid
