Tomáš Knoflíček je síce vyštudovaný, aktívne pôsobiaci historik umenia zameraný na stredoveké umenie a pedagóg na Fakulte umenia na Ostravskej univerzite, ale zároveň sa pohybuje v širokom poli kultúrnych aktivít čoby kurátor súčasného umenia a hudobník.
Do centra jeho záujmu spadá predovšetkým spoločenská rola umenia, hlavne jeho komunikačný potenciál vo verejnom priestore. Vo svojej kurátorskej práci teda kladie dôraz na predpoklady lokálne špecifických podmienok, ktoré môžeme vysledovať hlavne v jeho pôsobení v prostredí Ostravy. Príkladom môže byť galéria Lauby, ktorá bola súčasťou ostravského múzea a niekdajšiej radnice. Mreža, ktorá v súčasnej dobe nezohráva žiadnu očividnú funkciu bola pretvorenána na miesto pre súčasné umenie. Alebo spomeňme na výstavné aktivity Galerie Dukla (od 2018), ktorá sa nachádza v bývalej pasáži kina a je súčasťou urbanistického celku Poruba. Stretáva sa tu prostredie špecifického prostredia architektúry socialistického realizmu a aktuálne tendencie súčasného umenia. V roku 2011 tiež inicoval založenie festivalu Kukačka, ktorý sa odohráva každoročne v ostravských uliciach s rôznym tématickým zameraním. Podobne ako má vo zvyku samotný vták kukačka, sa festival snaží prepašovať prezentáciu rozličných foriem súčasného umenia do negalerijného, bežne žitého priestoru mesta.
V roku 2017 kurátoroval spolu so svojím častým spolupracovníkom Liborom Novotným festival Sochy v ulicích – Brno Art Open 2017 so zastrešujúcim názvom Báseň a pravda (Dichtung und Wahrheit), odkazujúci na vzťah poetického a vedeckého myslenia vo filozofickom diele J. W. Goetheho. Ich cieľom bolo prehodnotenie schopnosti umenia manipulovať s konceptom pravdy a zároveň v sebe zahrnutej rozporuplnosti, predovšetkým v súvislosti so súčasne narastajúcim vplyvom post-pravdy. Citlivá práca s miestnym kontextom sa prejavila tiež na výstave Ve znamení břevna a růží, ktorú spolukurátoroval s Liborom Novotným v roku 2015 v Entrance Gallery na Břevnove. Projekt bol založený v návaznosti na históriu benediktínskeho kláštora na prelínajúcej symbolike ordinérnych a sakrálnych predmetov, ktoré mali poukazovať na vzájomné odcudzenie kresťanského a moderného umenia v post-sekulárnej spoločnosti.
Otázku prírodných procesov na pozadí antropocénu reflektoval v rámci festivalu m3 – Umění v prostoru (2019), ktorý niesol názov Biotop. Problematický vzťah pragmatického a racionalistického prístupu človeka ku prírodnému prostrediu sa však neodohrávala na pozadí jasne artikulovaného ekologického aktivizmu, ale skôr šlo o snahu o reflexiu štrukturálnych princípov prítomných v prírode v kontexte umeleckých prístupov. Viac kritický osteň sa objavil na tohtoročnej kolektívnej výstave s názvom Kolik země člověk potřebuje v pardubickej galérii GAMPA, ktorej názov je priamo vypožičaný z Tolstojovej poviedky popisujúcej nenásytnú túžbu hlavného hrdiny uzurpovať si pre seba čo najväčšiu časť možnej pôdy. Projekt tak odráža kritiku modernistického étosu zameraného na racionalitu, industrializáciu v mene pokroku, ktorý sa neukazuje nič viac ako kolektívny mýtus, uskutočňovaný na úkor enviromentálneho kolapsu.
Okrem spomínaných kurátorských aktivít Knoflíček pôsobil v ranných nultých rokoch ako spevák a gitarista v alternativnej/indie pop skupine Miou Miou, z ktorej následne presedlal k japanofilnému experimentálne-ambientnému projektu Gurun Gurun. Počas jarnej karantény tohoto roku vydal na slovenskom labeli LOM vlastný debutový album Vaguely Delimited Targets, v ktorom sa striedajú akustické nástroje, ako bol napríklad v stredoveku obľúbený nástroj psaltérium spolu s rôznymi plochami glitchov či ambientných štruktúr.
Tina Poliačková
