Súčasné slovenské, ale rovnako české, poľské a maďarské vizuálne umenie sa stále častejšie stávajú súčasťou zbierok významných svetových múzeí. Povedomie o úspechoch domácich autorov v zahraničí je však relatívne nízke, vedecké spracovanie faktov, ich kritick á analýza aj lokálna medializácia chýbajú.
Medzinárodný úspech je vo všeobecnosti považovaný za jednu z najvyšších dosiahnuteľných mét, a to tak v kariére umelca, ako aj v mnohých iných odboroch – vo vede, športe, biznise aj politike. A izolácia každej umeleckej scény je do značnej miery dôsledkom nedostatočných medzinárodných kontaktov v minulosti.
Ako je však možné zaujať mienkotvorných kurátorov rozhodujúcich o akvizí ciách do najvýznamnejších svetových múzeí tak, aby sa aj umenie z periférie dostalo do ich pozornosti? Medzinárodné renomé a úspech umelca za hranicami svojho regiónu je podobne ako život sám súčtom jedinečných súvislostí a okolností. Sochár Jozef Jankovič povedal, že „nehoda a náhoda môže hrať v živote umelca podstatne významnejšiu rolu ako talent a vzdelanie “. Podobne, ako vytvoriť kvalitné umelecké dielo nie je obvykle možné len vďaka dobrému vzdelaniu a strategickému plánovaniu, ani úspešná kariéra umelca nie je celkom skonštruovateľná a už vôbec nie predvídateľná. Ak sa aj talent, vzdelanie, schopnosti a správny pomer nehôd a náhod namixujú v správnom pomere, ešte stále je potrebných niekoľko ďalších faktorov. Okrem iného správne načasovanie, intelektuálna poctivosť, autorská konzistentnosť , systematickost ̌ aj vytrvalosť.
Výstava Strategies of Success predstavuje diela slovenských autorov, ktorí sú zastúpení v zbierkach významných svetových múzeí, nie je však iba schematickým importom diel zo svetových metropol. Je výberom diel kľúčových pre vývoj slovenského aj stredoeurópskeho konceptuálneho umenia, ktoré putovali po svetových múzeách, nie všetky sú ale v muzeálnych zbierkach aj zastúpené. Výstava je akýmsi „snom o múzeu“, výberom diel z majetku autorov, súkromných zbierok aj zbierok múzeí, ktoré by spoločne mohli vytvoriť reprezentatívnu zbierku.
Predkladaná koncepcia je preto v istom zmysle kompromisom vychádzajúcim z dostupných alternatív – nie všetky významné múzeá sú totiž zápožičkám diel zo svojich depozitov otvorené.