Cyril Blažo (1970) nikdy nebol ex-nihilátor, umelec tvoriaci od bieleho papiera. Aj v minulosti veľmi rád a často pracoval s nájdenou realitou, s jej privlastňovaním, posúvaním či odkláňaním. Reagoval situačne, imrovizoval, užíval (si) realitu, tvoriac akúsi vizuálnu obdobu slapsticku – oživenia či demontovania reality formou zdanlivo neškodného gagu či vtipu.
V posledných spoluprácach s Martinom Kochanom, niekedy aj samostatne, sa Cyril Blažo stáva objektom navzájom zdieľaných public-artových fotoperformancií na tému sochy v meste. Kochan s Blažom komentujú, obsadzujú sa do sôch, odkláňajú či napravujú ich (ne)zmysel, sami sa stávajú živými sochami.
Tieto akési „artist lectures“ pritom nie sú prvým Blažovým komentovaním verejného priestoru. Improvizačné schopnosti a duchampovskú senzibilitu Cyrila Blaža využil režisér-dokumentarista Jano Šebík v svojom filme Sochy!? z roku 1999. Tento asi štvorminútový film (dostupný na: http://vimeo.com/19742475) má dvojitú identitu. Je dokumentom, či skôr mockumentom o „umení“ a zároveň záznamom Šebíkom režírovanej sprievodcovskej performance Cyrila Blaža po „zvláštnych sochách“ Bratislavy. V skutočnosti sa dotýka vážnych tém: inštitucionality/inštitúcie umenia (čo?, kde?, za akých okolností?, koho odobrením? JE umenie), fenoménu ostalgie či problematiky sochy v meste – vlastne fenoménom, ktoré začnú v umení výraznejšie rezonovať až asi o dekádu neskôr.
Petra Hanáková
