VH: Co ti přináší při psaní sebekontrola a sebecenzura?
BO: Rytmus, časovanie, metriku, konzistenciu, komunikatívnosť, bezpečie, vnútornú kritiku. Nie som typ autistického umelca, môj priestor sa nachádza niekde medzi súkromným a verejným, v tej stene, v tom skle toho okna. Rovnaký čas venujem tomu, čo hovorím, ako tomu, ako to ty počuješ a tam medzi sa častokrát strácam, alebo som „zamurovaním“ uväznený. Potrebujem ritus (stereotyp), aby som bol schopný sa vrátiť späť k bezpečiu dichotomickej normativity obyčajného života z multipolárnej normality sveta poézie. Napísať je radikálne iné od pomyslieť si. Napísané je kritické. Moje texty nie sú introspektívne, používam sám seba ako príklad. Moje texty sú venované okolitému svetu.
VH: Kdybys měl napsat svoji autobiografii co by to bylo?
BO: Zoznam toho, čo som bol a čo som z môjho pohľadu verzus zoznam toho, čo som bol a čo som z pohľadu iných, tak ako Scheissliche Ostblocker. Znovu je to to „Ja“…
(z rozhovoru Víta Havránka s Borisem Ondreičkou)
