Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku v uplynulých piatich rokoch zmapovalo pomníky maďarskej proveniencie na Slovensku, ktoré vznikli po roku 1989. Výstava je výstupom z dokumentačnej činnosti jej kurátora Gábora Hushegyiho a poukazuje na nevídanú konjunktúru pomníkovej tvorby na národnostne zmiešanom území juhu Slovenska za posledné dve desaťročia. Typológia sôch maďarskej proveniencie na Slovnesku je pestrá, výstava akcentuje niekoľko základných typov: rehabilitovné pomníky, ktoré sa vrtátili po roku 1989 na svoje pôvodné alebo nové miesta, monumenty národnej histórie a symbolické sochy národného vedomia. Z množstva tém, ktoré sa stali frekventovanými za posledné dve desaťročia je svojim rozhsaom a intenzitou najvýraznejšia téma Sv. Štefana, v dokumentácii sa našlo 26 sôch prvého uhorského kráľa, na výstave sa prezentuje 23 spôsobov jeho zobrazenia prostredníctvom fotodokumentácie a dvoch sôch. Pomníky maďarskej proveniencie na Slovneksu sú dôkazom plurality umeleckých stratégií aj vo vnútri menšinového spoločenstva, prvá preferuje domácu, t.j. československú tradíciu pomníkovej tvorby, druhá aktuálnu oficiálnu umeleckúdu doktrínu Maďarska, tretia hľadá nové formy pamätníka na verejnom priestranstve zodpovedajúce súčasnosti. Výstava akcentuje prvú a trietiu stratégiu ukážkami z tvorby Juraja Bartusza, Jánosa Nagya, Györgya Lipcseyho, Júliusa Maga a mladého sochára Andreja Csillaga. Fotodokumentácia poskytuje pohľad aj na diela autorov z Maďarska. Realizované a nerealizované návrhy, modely autorov sú doplnené fotografiami tak vystavujúcich ako aj ďalších výtvaníkov. Externí spravodajcovia maďarského vysielania STV a spravodajcovia Duna TV na Slovensku poskytli archívne dokumenty o procese inštalovania pamätníkov a ich slávnostného odhalenia.
Pomník je predovšetkým prostriedkom symbolickej komunikácie, zobrazené témy, historické udalosti alebo osobnosti sú nie raz zámienkou, konečná podobna monumentu skôr vypovedá o objednávateľoch, o sponzoroch, o výberovej komisii, o kompromisoch výtvarníka ako o charaktere a historickom význame témy. Aj tzv. maďarské sochy na Slovensku, najmä tie symbolické, majú silný politický náboj, po Nežnej revolúcii sa končene realizovali pomníky obetiam vojny, dovtedy zakazovaným osobnostiam a udalostiam maďrskej histórie. Na prelome tisícročia sa posilnila prítomnosť symbolických artefaktov: 1100. výročie príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny, oslavy Sv. Štefana a maďarského národa v spoločnej Európe a Trianon. Aj z tohto vývoja, ktorý má vnútro- a zahraničnopolitické aspekty, môžeme usúdiť, že monumenty národnej histórie a symbolické sochy národného vedomia sa ani v budúcnosti nebudú spájať, ale skôr rodeľovať. Vo vzťahu Slovákov a Maďarov na Slovensku chýbajú spoločné sviatky, dokonca ani také významné udalosti ako 1968 alebo 1989 sa zatiaľ neetablovali, ako výrazné témy v dielach maďarskej provincie.
Verejný priestor je takmer obsadený, všetko je vyznačené, niekoľko voľných verejných podstavcov ešte jestvuje, vyhraďme ich spoločným a najmä kvalitným sochám pre budúcnosť.
