Možnosť uchovávania

Alchymistický symbol transformácie je nosným prvkom vstupného objektu výstavy, ktorým je čerpadlo, poháňajúce vodný obeh celým výstavným priestorom v tvare ochodze. Obeh je zabezpečovaný prísunom slnečnej energie, generovanej prostredníctvom solárneho panela, umiestneného autormi na streche budovy Domu umenia. Svojím fyzickým uspôsobením v priestore naviguje diváka na pohyb prostredím výstavy, ktorému dominuje svetelný gradient prechodu z absolútnej žiary do tmy, uspôsobenej na vnímanie filmových projekcií v závere výstavnej časti. Divák je ku koncu prehliadky nabádaný zmeniť polohu z vertikálnej do horizontálnej, keď mu je ponúkaná možnosť ľahnúť si, oprostiť sa od kontextu výstavy / inštitúcie / okolitého prostredia a nerušene vnímať tok za sebou premietaných projekcií, vzťahujúcich sa k téme prehliadky. Všadeprítomný hlasový sprievod uvádza návštevníka do predstavy éry budúcnosti, charakterizovanej plnou automatizáciou ľudskej práce, čím načrtáva možný stav „po“, ktorého metaforou je Pangea Proxima ako finálna forma staro-nového usporiadania kontinentov. Autori prepájajú koncepty, čerpajúce z myšlienok ruského kozmizmu a z rôznych súčasných špekulácií o transhumanizme a vývoji ľudstva v budúcnosti.
 
Z databázy textov sú abstrahované pasáže, ktoré v novom usporiadaní tvoria meta-text reagujúci na predstavy autorov o ľudskom zoskupení, založenom na kolektívnej umelej inteligencii ADA. Tá pretvorila spoločnosť v prospech človeka a umožnila ideálny spoločenský stav, v ktorom nie je vyžadovaná práca v zmysle nevyhnutnosti, generovanej kapitalistickým systémom, ale je transformovaná do princípu kreatívneho myslenia / tvorby umenia. Umenie sa stáva absolútnym spoločenským kapitálom. Stáva sa všetkým – nastáva konečná fáza jeho prestúpenia s každodenným životom. ADA opisuje novovzniknutú spoločnosť a to, ako sa musela vymedziť voči jestvujúcim spoločenským problémom súčasnosti. Nové zriadenie nazývajú autori ERA (Earth Recharging Association). Nie v zmysle korporácie, ale spoločnosti – ktorá môže predstavovať obchodnú entitu, ale aj (a najmä) ľudské zoskupenie – systém skupinovej ľudskej existencie a interakcie.
 
Výstava je utopisticko-futurologickým príbehom, ktorý nadväzuje na súčasný diskurz o problematikách menšín, gendrových otázok, telesnosti, smrteľnosti, spoločenského zriadenia, identifikácie, kultúry a celkového usporiadania sveta. Neprináša však odpovede ani riešenia – nastoľuje otázky a pripúšťa zlyhania. Kľúčovým momentom sú podmienky, ktoré predurčili transformáciu a emancipáciu človeka na vyššiu formu bytia, keď sa stroj stáva jeho rovnocennou entitou – začína cítiť. Prostredie výstavy má evokovať ideálny stav, keď je bytosť uvedená do totálnej umeleckej inštalácie, v rámci ktorej sa stáva jej neoddeliteľnou súčasťou: je nabádaná na rozpoloženie, keď nemusí vynakladať žiadnu energiu – na zrasteniu s prostredím, na odovzdaniu sa do starostlivosti technológie.
 
Myšlienky a východiská výstavy v sebe integruje portrét dieťaťa komunikujúci jej vizuálnu identitu. Predstavuje priamočiaru odpoveď na otázku ako bude vyzerať svet vo chvíli, keď prestane jestvovať práca? Is preservation possible? Každý (nielen rodič) by si to prial…

související s
Možnosť uchovávania

0:06:14

Good Job

Výstava se obtáčí kolem tématu práce, které je úzce spjato s hodnotovým nastavením naší společnosti, uspořádáním života i trávením volného času. Jakožto ústřední bod ve fungování západní civilizace, stojí práce také v centru myšlenkových rámců hnutí nerůstu, které hledá cesty z kruhu práce, spotřeby a generování nadbytků směrem k spravedlivé, spokojené společnosti.

PRÁCE

Lidé v kultuře často pracují na krátkodobé dohody nebo jako OSVČ bez sociálních jistot, za nízké platy a bez vidiny odpočinku v důchodu. Práce v kultuře a umělecká tvorba ale takto vypadat nemusí – po celé Evropě existují příklady státní podpory umělců a umělkyň a iniciativy, které usilují o lepší pracovní podmínky.

Interfaces 01: Metrická imaginace

Jedním z určujících rysů pozdně kapitalistické společnosti, již chtě nechtě obýváme, je pronikání kvantifikace do všech oblastí jejího fungování. S rostoucím nátlakem na měřitelný výkon, zmnožováním nejrůznějších statistik, žebříčků a datových analýz a neustálým hodnocením ostatních i sebe sama se vyrovnáváme všichni. Ještě znepokojivější je však rozšíření metrické logiky do sfér, které byly vůči ní dlouho považovány za relativně imunní – především do umělecké tvorby a humanitních věd. Jak může umělecká teorie a praxe tento systém tematizovat, natož mu vzdorovat?

Absence ve Videoarchivu 1 (kolekce VVP AVU) - Neoliberální stachanovci

Pro první díl pořadu pozvala Artyčok.TV socioložku, vysokoškolskou pedagožku a mediální teoretičku Irenu Reifovou. Ta nabídla z perspektivy svého výzkumného zaměření pohled na vztah audiovizuální umělecké produkce a sociální kritiky převládajících mocenských poměrů ve společnosti.

Andrea Průchová Hrůzová

Profil Andrey Průchové Hrůzové nabízí alespoň částečný vhled do šíře jejího profesního působení, ve kterém se zabývá především vztahem vizuality, rasy, kultury a paměti.