Piesky mikrosveta 2.0 je dlhodobý výstavný projekt prezentujúci voľné zoskupenie českých a slovenských autorov – Petra Jambora, Jakuba Němca, Jakuba Ročka a Michala Žilinského, ktorých spája absolvované štúdium v Ateliéri kresby a grafiky pod vedením Svätopluka Mikytu na FaVU VUT v Brne.
Kolektív autorov v súčasnosti pracuje s médiom scénickej inštalácie a 3D animácie. Projekt voľne nadväzuje na uplynulú výstavu Piesky mikrosveta, ktorá minulý rok (jún – september 2021) prebehla v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici (SK). Výstava Piesky mikrosveta 2.0 podobne ako jej prvá verzia pracuje s postapokalyptickým naratívom. Je založená na voľnej kolaborácii autorov, ktorí prepájajú široké spektrum médií – od objektu cez inštaláciu až po video, 3D animáciu a zvuk. Názov vychádza z predstáv/idey o akomsi novom zriadení sveta, ktoré nastalo po súčasnej globálnej kríze. Tá sa v príbehu Pieskov mikrosveta stala počiatkom nových mikrosvetov a mikropríbehov, štartujúc ich svojbytnú existenciu. Dej nás ale napokon vedie až za horizont dejín nového zriadenia s úvahou, čo nastalo po zlyhaní deglobalizovanej formy spolužitia.
Umelci následné status quo a to, čo k nemu viedlo príliš nekritizujú, skôr sa mu odovzdávajú s pátosom jednej z mnohých predstáv o lokálnom i globálnom konci sveta. Výstava Piesky mikrosveta 2.0 pracuje s už pomerne „prevarenou“ témou globálnej environmentálnej krízy ako s fenoménom, ktorý sa do umenia vrátil po roku 2000 v novom kontexte vedecky orientovanej multiodborovej platformy antropocénu. Pred diváka tak stavia site specific inštaláciu, ktorá odkazuje na krízovú situáciu. Pripomína krízový štáb alebo bunker, miesto, odkiaľ sa riadila posledná ľudská koordinovaná činnosť. Divák do intervencie v Galerii TIC vstupuje v stave bezčasia, času „po“ alebo „post“, kedy sa predchádzajúca hrozba a ťaživá situácia rozplynula. Na mieste nachádza už len ruiny, fragmenty, spomienky... Spletitý environment je korunovaný veľkoformátovým videom – naratívnou 3D animáciou s výraznou hudobnou zložkou od prizvaného autora Tomáša Moravanského. Animácia je „postpostmodernou“ kolážou plnou odkazov na popkultúru a technooptimizmus. Ironizuje nadobudnuté a nakoniec aj zničené ľudské kultúrne statky, ktoré však paradoxne ukazuje v dematerializovanej podobe vo svete virtuálnych objektov a simulácií, množiacich a prekrývajúcich sa do nekonečna.