Myšlienka vytvoriť pamätník určitej spoločenskej, politickej a kultúrnej zmene siaha do roku 2006, kedy vznikli vizualizácie pre moje rodné mesto Poprad. Bolo to v období, kedy moju aktuálnu skutočnosť lemovala na jednej strane tradičná architektúra ako obraz našej „stratenej nevinnosti“ a na strane druhej panelák a sídlisko ako doba môjho reálneho detstva za socializmu. Nápad preniesť PĽA o Košíc prišiel v roku 2008 kedy Košice vyhrali titul Európske hlavné mesto kultúry spolu s Marseille. V hlavnej časti projektu ide
o zásah do existujúcej sídliskovej zástavby – o prenesenie troch reálne existujúcich zrubových stodôl a ich trvalé umiestnenie na streche paneláka na jednom z košických sídlisk. Jedna stodola je z Liptovskej Tepličky, dve sú z oravskej Párnice. Tradičná zrubová architektúra nášho vidieka vytvorí pamätník v prostredí, ktoré sa dá vnímať ako jej presný protipól. Pôjde o monumentálny ready-made, keďže zrubové stodoly budú pravé, prenesené zo svojho pôvodného miesta. Priamy vstup na strechu nebude možný.
Žiadne kladenie vencov, ani organizovanie spoločných stretnutí. Pamätník sa obracia k jednotlivcovi – obyvateľovi sídliska. Ten sa naň bude dívať zo svojho bytu: sám, s rodinou, pri varení obeda, zaspávaní, prebúdzaní. Miesto bude vybrané tak, aby ho mohli pozorovať aj obyvatelia iných častí Košíc či turisti prichádzajúci do metropoly východného Slovenska.
Pamätník ľudovej architektúry Košice
umělci | Tomáš Džadoň |
místo | Košice |
ůčinkující | Tomáš Džadoň |
kamera | Erik Sikora |
zvuk | Erik Sikora |
střih | Erik Sikora |
interview | Erik Sikora |
překlad | Michaela Wickleinová |
kategorie | Reportáže |
publikováno | 2. 12. 2013 |
jazyk | Česky / English |
embed | ![]() |