Štúdium fotografie na bratislavskej VŠVU bolo pre Magdu Stanovú len východiskovým bodom k ďalším štúdiám iných umeleckých odborov na viacerých prestížnych univerzitách (v Zürichu, San Franciscu, Benátkach, Prahe).
S médiom fotografie sa de facto rozlúčila a vysporiadala zároveň prvou zo svojich magisterských prác V tieni fotografie. Podobnú kombináciu prostých kresieb a ručne vpísaných slovných vyjadrení využila aj pri knihe s už trochu odstrašujúcejším názvom Algoritmy v umení, ktorou však veľmi prístupnou formou a hladko vplávala do ešte hlbších kunsthistorických vôd. Tento hybridný útvar knihy umenovedných esejí s kresbičkami či dokonca komiksovými stripmi pripomína detskú investigatívu – autorka sa pýta a hľadá odpovede na samé podstatné otázky. Dôslednosť reťaziacich sa prečo dáva vzniknúť komplexnejším, sústredeným, dlhšie sa rodiacim dielam. Tvoriť v prípade Magdy Stanovej znamená najmä myslieť a keďže pred diváka predkladá až svoje utriedené myšlienky, ktoré sa vyznačujú originálnym a uceleným uhlom pohľadu, neobťažuje nadprodukciou.
Jana Ondiková
