Juraj Kollár

Maliar Juraj Kollár nie je priaznivcom prvoplánového experimentovania. Z hľadiska námetov sa pohybuje na „území“ klasických žánrov – krajina, mesto, portréty, detaily urbánneho prostredia, (ne)miesta ľudskej (ne)prítomnosti. Kollár je predovšetkým zrelým umelcom, ktorý dôsledne a kontinuálne skúma možnosti maliarskeho média, overuje jeho nosnosť. Raster a rozostretie sú dve významové polarity, ktoré sa mi spájajú z jeho aktuálnou tvorbou. Racionálny princíp viažuci sa ku konštruktívnemu úsiliu výstavby obrazu je „spochybňovaný“ optickým zahmlievaním, zneisťovaním, narúšaním jasne rozpoznateľného predmetu. Mimeticky formulovaný objekt je nahradený vecnosťou. Gesto, snímanie, vtláčanie, optické chvenie či indexové znaky predmetov budujú štruktúru maľby, ktorá je vždy zároveň interpretáciou východiskovej „skice“ vo forme fotografického záberu.
Krajinomaľba, perforovaná štruktúrou pletiva, ktoré Kollár začleňuje do obrazu, sa opticky i hapticky rozbíja do množstva pastóznych plôšok. Akýsi reverzibilný divizionizmus (fr. diviser – deliť, oddeliť) rozvibruje plochu, ktorá nie je podriadená ani tak fyziologickým danostiam oka ako skôr „mozaikovo“ štruktúrovanej mriežke. Ortogonálny raster relativizuje pohľad von – do krajiny a navracia ho k obrazu –ploche, fragmentarizujúcej skutočnosť, s cieľom jej lepšieho uvedomenia.
Vizuálna stránka obohatená o kvality hmoty (materiálu) podnecuje k úvahe, že pre autora je dôležité predovšetkým nachádzanie abstraktných princípov v spôsobe nazerania na reálne viditeľný svet. Kollárov maliarsky spôsob vyjadrenia je redefiníciou zaužívaného pohľadu. Je analytickým, vecným štruktúrovaním skutočnosti z cieľom odhaliť jej nehmotnú podstatu.