Conrad Eric Armstrong je americký umelec narodený v Keni a od roku 2004 žijúci a tvoriaci v Česku. Študoval maľbu na Rhode Island School of Design, avšak magisterský titul získal už na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe, kde pôsobí taktiež ako pedagóg v anglicko-jazyčnom programe Visual Arts. Učí taktiež na Prague British International School, a zároveň si svoje pedagogické vzdelanie rozšíruje v postgraduálnom kurze na University of Nottingham. Práve pedagogická činnosť tvorí pre Armstronga dôležitú skúsenosť, ktorú reflektoval už napríklad v projekte Class notes (2010) v pražskej etc. galérii, kde vystavil spontánne kresby, ktoré vznikli počas jeho výuky medzi rokmi 2004 a 2010.
Pre tvorbu Conrada Armstronga je charakteristický konceptuálny prístup, ktorý sa objavuje asi v celom priereze jeho diela. Pracuje s celou škálou materiálov, vytvára sochy z kartónu a nájdených materiálov, ktoré vchádzajú do priamej komunikácie s bežným prostredím domáceho priestoru (výstava Kin z roku 2009) alebo tématizujú fetišizmus drobných objektov, ako sú napríklad smartphony (Rukozábavky, 2017). Na začiatku druhej dekády bol totiž podobne ako mnoho iných umelcov a umelkýň zaujatý prudkým rozšírením internetu a informačných technológií, na ktoré reagoval subverzívnym spochybnením autenticity facebookových “priateľov” (Facebook Friends z roku 2008 a 2012) alebo premenu výrazových možností kresby dostupnosťou photoshopu v sérii digitálnych kresieb z roku 2011-17.
Od roku 2016 tvorí s Viktorom Valáškom umeleckú dvojicu CONVICT, ktorá zastrešuje predovšetkým spoločný performatívny výskum prostredníctvom maľby. Reagujú na verejný priestor alebo prírodné scenérie skrze kolektívne spracovácanú maľbu, ktorej farebná škála alebo kompozícia priamo závisí od prežitku a podmienok špecifického prostredia, v ktorom je vytváraná, ako napríklad počasie, náhodní okoloidúci a pod.
Asi najvýraznejším motívom v diele Armstronga je pamäť ako jeden zo stredobodov ľudského myslenia a konania. Prejavuje sa predovšetkým v maľbe, ktorá mu umožňuje zaoberať sa kauzálnymi vzťahami, rozdieľnosťami a podobnosťami medzi jednotlivými vecami naprieč časom a priestorom. Zaujímajú ho formy prestupovania verbálneho a obrazového materiálu a ich schopnosti narativity, ktoré spracováva prostredníctvom intuitívnej hry s asociáciami. V cykle digitálnych koláží s názvom Mnemonosphere (2010-12) sa zaoberal technikami mnémonického učenia ako vlastnej ľudskej technológie na budovanie a uchovávavnia pamäte. Rozvinuli sa v 16. a 17. storočí v rámci pôsobenia jezuitských misionárov ako bol napríklad Matteo Ricci, ktorí znovuoživili starovekú metódu loci, alebo i “pamäťového palácu”, čo mala byť imaginárna budova, v ktorej sú ukladané myšlienky ako obrazy, čo umožňovalo zapamätať si obrovské množstvo informácií.
Problému historickej pamäte sa venoval v diele King Philip’s War (2013-14), ktoré vychádza z jednej z najkrvavejších bitiek v americkej histórii, odohrávajúcej sa v 17. storočí medzi pôvodnými obyvateľmi “Nového Anglicka” a kolonizátormi a ich spojencami. Armstronga zaujalo to, čo patrí medzi typické rysy západnej histórie, a to jednostranné rozprávanie histórie angličanmi. Armstrong vo veľkoformátovej maľbe neponúka tradičné historické vyobrazenie, ale zdánlivo nahodilú a subjektívne interpretovanú obrazotvornosť. Tá je doplnená o báseň, performovanú samotným umelcom niekde na pomedzí slam poetry a rapového freestylu, čím sa snaží rozvíjať vzájomné prestupovanie jazyka a obrazu. V jednej z posledných prací s názvom Rigid Arraw (2020) dospel až ku snahe o oslobodenie sa od písaného slova (či už v rámci histórie alebo jazyka), umožňujúce akési myslenie obrazom, založené čisto na základe vizuálnej asociatívnosti.
Tina Poliačková
Exp(ART)s série má za cíl prozkoumat komunitu zahraničních umělců a kurátorů, kteří se rozhodli spojit svou profesionální dráhu s Prahou. Proč se tito jedinci rozhodli usadit právě v Praze? Čím je pro ně Praha tak inspirativní či přínosná a jak na umělce ze zahraničí pohlížejí místní instituce?
