Mira Gáberová (1979) dosahuje vo svojej tvorbe prostredníctvom prvkov drámy, tragédie a melanchólie efekt pátosu, ktorý zámerne pretvára. V rámci toho sa dostáva do permanentných významových konfrontácií, výsledkom ktorých je následné zmierenie sa s chaosom. Zaoberá sa formálnymi limitmi videa, pracuje s dekonštrukciou a rôznymi formami autorskej spolupráce, interpretácie a apropriácie. Jej posledné diela na seba preberajú podobu videa, performance, inštalácie, fotografie a kresby.
