Tvorba Štefana Papča je veľmi úzko spätá s jeho primárnym záujmom o prírodu a krajinu.
Chlapčenskú adoráciu heroických výkonov horolezcov pretavil do reality, v ktorej sa posadnutosť horolezectvom stala prirodzenou súčasťou jeho umeleckej tvorby a života, čo dokazuje tematická, ale aj vizuálna stránka autorových prác. Na prvý pohľad veľmi estetické a až romanticky pôsobiace diela v sebe často ukrývajú vážne témy, ktoré pomyselne zvyšujú umelcove kvality. Svet horolezcov je riskantný a priamo podriadený zákonom prírody. Samotárstvo jedincov a čerpanie inšpirácie z vyľudnených kotlín kontrastuje s veľmi silným putom lezeckého kolektívu, ktorý sa s pokorou, no zároveň odvážne pasuje so silou a nepredvídanosťou horského prostredia, zbaveného akýchkoľvek politických vplyvov. Papčo zdôrazňuje a vyzdvihuje reálnu skúsenosť s krajinou a formou fyzických objektov v galerijných priestoroch sa snaží o objavenie a nové definovanie interného sveta.
Primárny impulz pre vznik výstavného projektu Všetky dobré veci smerujú k jednému bodu, bola inšpirácia anglickým spisovateľom a filozofom Gilbertom Keith Chestertonom (1874 – 1936), ktorý napísal: „Ale – podľa mňa – všetky dobré veci smerujú k jednému bodu.“ Koncepciu podporila prirodzená gravitácia banálnych predmetov, ktoré sú pevnou súčasťou horolezeckého života. Autora zaujala forma padajúceho trička, ktoré odhodil lezec pri stúpaní nahor. Voľne klesajúce teleso v priestore stráca svoju pôvodnú formu, čím sa abstrahuje a tvorí akúsi metaforu času, zaznamenáva pohyb a definuje smer pádu. Tričko klesajúce smerom nadol takisto upozorňuje na veľmi tenkú líniu, na ktorej lezci často balansujú. Tá ich delí od úspešného zdolania hory a reálnej hrozby tragického konca. Autor pretvára tieto rozpohybované a takmer amorfné predmety na drevené sochy. Podobnou deformáciou mení reálne objekty predstavujúce nové diela z cyklu Všetky dobré veci… (spacák, tričko, nohavice či vetrovka). Nezaujíma ho reálny predobraz vecí, práve naopak, zdôrazňuje ich možnosť pohybu aj napriek statickej pred-dispozície. Komplexná sochárska inštalácia objektov, ktoré sú zachytené v momente, kedy padajú rôznym smerom, vymedzuje a zároveň vytvára abstraktné územie v priestoroch galérie. Zákony prírody vo forme gravitácie negujú domnienku, že sa Papčo vzdáva línie, v ktorej krajina tvorila inšpiračný základ.
Michal Stolárik
