Príroda, skrvavené zuby, pazúry sa zaoberá priesečníkmi medzi prírodou, násilím a telom prostredníctvom konceptu imunity chápanej nielen v biologickom zmysle, ale ako systém, ktorý sa zrkadlí aj v ekológii, politike a spoločnosti.
Je to východisko pre úvahy o vzťahu medzi ekológiou, ľudským zdravím a nákazou a vynáša na svetlo naše základné presvedčenia o konkurencii a prežití v rámci nášho vzťahu k prírode.
Príroda, skrvavené zuby, pazúry – verš britského básnika Alfreda Tennysona, ktorý je známy prinajmenšom rovnako ako povedomejšie darwinovské spojenie „prežitie najschopnejších“ – je v tomto projekte najpriamejšie prezentovaná na trhu s voľne žijúcimi zvieratami, v zrode pandémie COVID-19 ako ukážkový príklad ľudskej nadvlády nad prírodou a jej dôsledkov.
Projekt rozkladá militarizované myslenie o zdraví a prírode a predstavuje niekoľko umeleckých intervencií zaoberajúcich sa autoimunitou, parazitmi a kvír spôsobmi bytia s cieľom problematizovať antropocentrické pohľady na imunitu. Inšpirovaný argumentáciou talianskeho filozofa Roberta Esposita o vzťahoch medzi imunitou a komunitou tento projekt ukazuje, ako reciprocita a obnovenie rovnováhy – dokonca i nákaza – môžu významne prispieť ku kolektívnemu spolužitiu v dobe šiesteho vymierania druhov, a ponúkajú metódy, ktoré vedecká modernita často nedokázala prijať.
Súčasťou výstavy je niekoľko nových diel vytvorených na objednávku: dielo arménsko-kanadského*kej umelca*kyne a dizajnér*ky menom Serina Tarkhanian, výsledok ich dlhodobej spolupráce s odborníkmi*čkami na mikrobiológiu, koncipované ako komunitný liečebný nástroj; nová séria sôch Šimona Chovana, ktorá prevracia naruby modernistické poňatie hygieny; a digitálne koláže Lucie Rosenfeldovej, inšpirované feministickým posthumanistickým myslením. Spolu s dielami Alicje Rogalskej, P. Staff*a a Mariny Hendrychovej výstava rekonfiguruje komunitu, poetiku a túžbu, v situácii, keď je konvenčná ochrana spochybnená súčasnou naliehavou výzvou prijať riziko a odcudzenie ako východisko z ekologickej skazy.
Dôležitou súčasťou výstavy boli aj úvodná prednáška Seriny Tarkhanian Սերինա Թարխանյան: Buričské dotyky; prednáška Sophie Lewis: Ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva? Koloniálne násilie a transnárodná asistovaná reprodukcia, moderovaná Hanou Janečkovou a diskusia Karanténa a segregácia s Andrejom Belákom a Stanom Danielom, ktorú moderovala Zuzana Jakalová.
