Projekt Karola Pichlera (1957), ktorý vytvoril pre priestor galérie FAICA, je autorským výskumom časových relácii a ich individuálneho vnímania. Umelec pripravil interaktívne situácie, viažúce sa k vnímaniu času. Centrálnym prvkom výstavy je interakcia, diela sú realizované v súčinnosti s divákom, len vďaka nemu ožijú. Ďalším dôležitým faktorom, pracovným nástrojom umelca je komunikácia, ktorá je ďalšou nosnou témou výstavy. Ide tu o nahliadnutie do divákovho/návštevníkovho vlastného ja, vnútorné určenie si priorít. Vychádzajúc z priestorovej dispozície galérie, Karol Pichler pripravil tri časovo priestorové situácie – tri časové jednotky určujúce naše bytie – minulosť, súčasnosť a budúcnosť. Nakoľko je čas determinantom priestoru a opačne, bude sa toto “sebaspytovanie” diať cez priestor. V každom priestore galérie je stôl, hracie pole interakcie, metaforický “švédsky stôl”, pri ktorom sa môže návštevník obslúžiť podľa vlastnej vôle.
Lýdia Pribišová