Výstava NEDOTÝKAJTE SA STROPU zasadzuje tému ideológií a ich traumatického potlačenia do formy architektonických znakov, ktoré sa objavujú v kultúre symptomaticky ako vizuálne opakovanie v čase. Konceptuálnym spôsobom sa umelkyňa Claire Waffel, ktorá často pracuje s časovými štruktúrami, simultaneitou a dislokovanými fragmentmi v ľudskej psychike a v architektúre či krajine, zaoberá Domom umenia v Košiciach, židovskou synagógou prestavanou v ére komunizmu. Odhaľuje pritom skutočnú podstatu zakrytia ornamentálneho sakrálneho stropu pri rekonštrukcii v štýle socialistického realizmu koncom 50-tych rokov minulého storočia, ktorú môžeme vnímať ako symbol kultúrnej straty pamäte. Odhalením pôvodnej kupoly synagógy umelkyňa nielen zviditeľňuje časovú stopu, ale vďaka práci in-situ, pri ktorej nachádza tie isté architektonické zvyšky aj na nedávno zrekonštruovanom strope miestnej galérie, doslova rúca nebesá diváka, horizont jeho vnímania sveta navyknutého od čias komunizmu na obsedantné znižovanie stropov všade vo verejnom aj súkromnom priestore. Tento príbeh ilustruje meniace sa vzťahy medzi topografiou a identitou, kolektívnou identitou mesta Košíc po roku 1989, ktoré sa namiesto otvorenia diskusiám o holokauste, ako sa to v post-komunistickom priestore očakávalo, silne priklonilo k populárnemu diskurzu o Strednej Európe s idealizovanou podobou multikulturalizmu a života menšín. Len pár dní pred otvorením výstavy historici verejne označili holokaust v Košiciach a na južnom Slovensku, ktoré počas vojny patrili Maďarsku, za biele miesto našej histórie. Vyjadreniu predchádzala mediálna informácia, že Centrum Simona Wiesenthala označilo László Csatáryho, niekdajšieho policajného veliteľa v Košiciach, ktorý bol zodpovedný za transport viac než 15 000 miestnych Židov, za najhľadanejšieho žijúceho nacistického zločinca.