Ako naznačuje samotný názov výstavy autorka sa inšpirovala prostredím letných dovoleniek, kempov, stanovačkami, rekreačnými strediskami, ktoré doplnila o zážitky z detstva. Druhú ideovú líniu tvorí Mitríkovej dlhodobý záujem /rozvíjaný i v spolupráci s Davidom Demjanovičom v sériách Pyrografií/ o ľudovú kultúru, folkloristiku, religionistiku, kresťanské a pohanské zvyky, povesti, ktoré prostredníctvom svojich obrazov prepája s vlastnými spomienkami, obohacuje ich o svoje osobné – skutočné, či vyfabulované príbehy – čím vytvára bizarné kompozície pozostávajúce z pohanských rituálov, kresťanských procesií, koexistujúcich paralelne popri kempujúcich dovolenkároch s atribútmi /karavany, monstery, obytné domy “šumperák” / nostalgicky odkazujúcimi k obdobiu konca socializmu, ktoré autorka prezentuje cez mytologický opar vlastných, často veľmi mlhavých a zidealizovaných, spomienok dieťata.