HISTOIRE. LIFE WIT(OUT) A GOOD COMMUNIST

umělci Jana Farmanová
místo KROKUS Gallery
kamera Katarína Slaninová
zvuk Peter Barényi, Katarína Slaninová
střih Peter Barényi
interview Katarína Slaninová
překlad Zuzana Frantíková
publikováno 5. 2. 2010
jazyk Česky / English
embed link icon

Výstavný projekt výtvarníčky Jany Farmanovej (s dramaturgickou asistenciou spisovateľa Michala Hvoreckého). 

Histoire. Life with(out) a Good Communist je vizuálno-akustickou inštaláciou, ktorá vychádza z biografie Žo Langerovej (1912–1990). Keď Langerová v roku 1979 publikovala svoju autobiografickú knihu Convictions: Memories of a Life share with a Good Communist (v slovenskom preklade Vtedy v Bratislave. Môj život s Oskarom L.), mala za sebou skúsenosti dieťaťa prvej svetovej vojny, útek pred fašistickým režimom do USA, návrat do Československa za cieľom budovať lepší povojnový svet v znamení socializmu a nakoniec emigráciu do Švédska po tragických udalostiach v lete 1968. Jej spomínanie na život v Bratislave po skončení druhej svetovej vojny je úprimnou spoveďou manželky presvedčeného komunistu, ktorý bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na 22 rokov väzenia.

Langerovej príbeh je signifikantným pre osudy viacerých generácií a preto je východiskovým bodom výstavy, ktorej zámerom nie je dokumentovanie či ilustrácia jej života, ale vytvorenie priestoru pre reflexiu problémov ako spoločenská izolácia, boj o zachovanie si vnútornej slobody v časoch politickej totality, rozpad integrity jednotlivca pod vplyvom kolektívnej ideológie a vplyv moci na intimitu medziľudských vzťahov v manželstve a v rodine. Zároveň je to silný príbeh ženy, matky a milenky, ktorej vnútorný svet je v neprekonateľnom rozpore s (prevažne mužským) svetom verejného života.

Práve na ambivalentnom vzťahu týchto dvoch svetov je založená koncepcia výstavy. Priestorový objekt a maľby Jany Farmanovej vychádzajú zo ženskej tváre a postavy. Prostredníctvom fragmentárnosti a kompozície, ktorá potláča presné kontúry a vymedzenie ľudskej figúry, autorka necháva ešte väčší priestor tomu vizuálne neprítomnému. V tomto prípade tak symbolicky odkazuje na fyzickú absenciu toho druhého, ale aj na spoločenskú izoláciu a samotu ženskej hrdinky. Súčasťou výstavy je zvuková nahrávka listu Oskara Langera, v ktorom opisuje život vo väzení, fyzické tresty a psychické týranie. Súkromná história jedného vzťahu tak nadobúda reálny historicko-politický rozmer.