Rozostrená hranica medzi prácou a voľným časom dnes spravila tému práce opäť aktuálnou. Je tu permanentná práca, (seba)prekarizácia, vyhorenie… Jana Kapelová na prácu nazerá cez prizmu osobného naplnenia. Zaujíma sa o stratégie individuálneho no väčšinou nereflektovaného vzdoru voči pracovnej frustrácii, voči rutinným a ubíjajúcim aspektom práce a z toho vyplývajúcemu odcudzenia. Alebo naopak, nabáda na ich reflexiu, ktorá by mohla viesť k narušeniu zabehnutého myslenia alebo prekonaniu pasívnej odovzdanosti. Zároveň sa jej záujem prirodzene rozšíril aj o tému výchovy.
Vo výstave Paradox akvária sa Jana Kapelová zaoberá tradičnou koncepciou vzdelávacieho systému, ktorú kladie do súvislosti s ponímaním práce, učením sa pracovnej etike a prispôsobovaním sa hierarchickej štruktúre spoločnosti. Jej uvažovanie nad vzdelávaním otvára otázky toho, do akej miery a akým spôsobom sa do našej osobnosti vtláčajú negatívne prvky výchovno-vzdelávacieho systému a aký majú dosah na naše postoje či rozhodovanie sa v dospelosti. Prečo vykonávame prácu, ktorá nás nebaví a venujeme sa zamestnaniam, ktoré sú frustrujúce?
Pojem škola pochádza z gréckeho slova σχολή (skholé), ktoré znamená voľný čas, oddych, prázdno strávené čítaním či diskusiou. Pojem disciplína má pôvod v latinských slovách disciplīna, pôvodne s významom učenie, vzdelávanie, výchova a discipulus – žiak, učeň. Základ a dodnes aplikované princípy nášho tradičného systému učenia však položila vzdelávacia reforma Márie Terézie a jej model povinnej školskej dochádzky inšpirovaný pruskou vojenskou výchovou. Pritom, jej paralela s ďalším fenoménom 18. storočia, priemyselnou revolúciou, ktorá, naopak, zaviedla systém námezdnej práce, je kľúčová.
Projekt Jany Kapelovej pre galériu Etc. pracuje s formátom performatívnej prednášky, v ktorej sa vzájomne kombinujú rôzne zdroje. Pracuje s citáciami či uvoľnenejším parafrázovaním zdrojov z odbornej literatúry o výchove, psychológii, pedagogiky či kognitívnych vied. No dôležitým prvkom sú tu tiež mémy – a to nielen mémy internetovej komunikácie, ktoré virálnym spôsobom napomáhajú šíriť obecne zdieľané skúsenosti a emócie, ale najmä mémy chápané v širšom zmysle ako kultúrne návyky či spôsoby myslenia voľne sa replikujúce z osoby na osobu. V tomto zmysle sa tiež uvažovanie Jany Kapelovej o vzdelávaní a práci opiera o koncept technológie myšlienok psychológa Barryho Schwartza. Ak je teda podstatou problému systém myslenia, musíme sa pokúsiť o jeho zmenu, čo nebude možné bez úsilia o seba-poznanie vedúce k emancipovanému ponímaniu osobnej slobody, ani bez transformácie 244 rokov starého vzdelávacieho systému.
Eliška Mazalanová
